Capačky, papučky, protišmykové ponožky, barefoot, s klenbou, alebo bez klenby, na šnúrky, alebo suchý zips, … ???
Dnešná doba ponúka veľký výber topánočiek, pre úplne najmenšie detičky, ktoré sa ešte len učia chodiť. Strašiakom dnešnej doby je to, že ak má dieťa zlé topánočky, tak ho to poznačí na celý život… No hlavne sa nestresujme a neberme všetko až tak vážne, len urobme, čo je v našich silách. Je úplná pravda, že topánky vplývajú na našu stavbu tela, našu chrbticu, komfort chôdze. Treba si uvedomiť hlavne to, že každá mamička urobí podľa jej uváženia maximum, no zase nemusíme mať z toho nočné mory.
Všade sa dočítate, že najideálnejšia je chôdza naboso. Už v praveku nemali ľudia topánky. Je to síce pravda, no ich chodidlo išlo po skalách, hline, tráve, po rôznom teréne a my máme doma super rovné a tvrdé podlahy. Čiže návrat k bosej chôdzi je síce super, no úplne pračloveka imitovať nevieme 🙂
Dieťa, ktoré začína chodiť.
Moje dieťa keď začínalo chodiť, chodilo v protišmykových ponožkách, kožených capačkách a kúpila som mu na odporúčanie kamarátok aj papučky s pevnou podrážkou a spevnenou pätou a s členkom na šnúrky. Z ortopedického hľadiska, keď sa dieťa učí chodiť, je dobré mu spevniť pätu a členok, aby pekne rovno dávalo nôžku a nekrivilo v členku. Za tú pevnú podrážku by ma niektoré mamičky veľvyslankyne bare foot ukrižovali, no ja som môjmu na 2 hodinky denne dávala pevné topánočky a videla som, že začal oveľa krajšie a stabilnejšie chodiť. Podľa mňa, ak som mu to takto všetko striedala a nešla iba jedným smerom, myslím, že nemusím mať žiadne výčitky 🙂
S klenbou alebo bez nej?
Od mojej mamky viem, že niekedy sa deťom dávali topánky len s klenbou. Potom neskôr nám detské lekárky pozerali, kto má a kto nemá ploché nohy. Nedávno som čítala, dáva mi zmysel, že ak by sme nosili topánky stále s klenbou, tak noha zlenivie a klenba sa nevytvorí sama. Čiže dnešný trend je: NEnosiť topánky s klenbou, iba ak lekár zistí, že je to nutné.
Najdôležitejšie pravidlá pri výbere topánok (platia nie len pre deti, ale aj dospelých), aby netrpela noha a následne ani chrbtica:
- Topánka nás nemá tlačiť a máme mať v nej priestor na hýbanie prstami aspoň + 0,5 až 1 cm
- Podrážka má byť mäkká, ohybná do každej strany, aby sa čo najviac prispôsobovala našej nohe pri chôdzi
- Nemala by mať klenbu
- Topánka by sa smerom k prstom mala rozširovať a nie zužovať ako lodičky, ani naša stopa v piesku sa smerom od päty nezužuje
- Samozrejme kožená, alebo zo vzdušného materiálu
- Pri kúpe: Ak sa dá vybrať stielka, postavme na ňu dieťa, nemala by byť užšia, ako samotná nožička, samozrejme ani kratšia 🙂
- Topánka nemá byť ťažká
- Ak si ju obujeme, máme sa cítiť pohodlne. Ak nám dieťa nepovie, ako sa cíti, treba si ho všímať, či nechodí čudne. Môj, ak som mu niektoré pri skúšaní obula, nechcel v nich urobiť ani jeden krok, nepozrel sa na mňa, šiel sa rozplakať. To bol signál, že mu v nich asi nie je dobre.
- Topánka, ak sa položí na podlahu, nemá sa vpredu špička vykláňať dohora. Topánka má byť celou plochou rovno na zemi.
- Radšej suchý zips, ako šnúrky. Je to na každom rodičovi, ak má cit v rukách a neutiahne šnúrkami topánku tak, aby noha nebola odkrvená, tak sú aj šnúrky vporiadku. Toto by som nepovažovala za najdôležitejšie kritérium.
Dnešná doba priniesla termín ,,Barefoot“.
Pre vyvíjajúcu sa nôžku je veľmi potrebná flexibilná, tenká podrážka, vďaka ktorej cíti rôzne povrchy, vyvíja sa, simuluje a „posilňuje“ všetky potrebné svaly. To v topánkach s tvrdou nepoddajnou podrážkou nie je možné. Rovnako dôležitá je však aj šírka, ktorá hrá prím v správnom vývine, prsty vpredu nemajú byť stlačené. Nízka váha a rovná podrážka bez opätku.
Slovo barefoot pochádza z angličtiny a v preklade znamená „bosý“ alebo „naboso“. Odtiaľ pomenovanie „barefoot“, od ktorého vznikol slovenský preklad – bosé nôžky. Jedná sa o topánky verne napodobňujúce pocit chôdze, či behu naboso, ktoré sú pre človeka najprirodzenejšie. Sú navrhnuté tak, aby poskytovali dokonalý kontakt s terénom a maximálne prirodzený pohyb.
V dnešnej dobe je množstvo obchodov s topánkami aj na internete. No na moje prekvapenie, pri výbere topánok pre môjho syna som našla v obchode na ,,D“, nemecké topánočky, ktoré sa volali dokonca Beren schuhe, boli drahšie, no spĺňali všetky moje požiadavky. Prešla som viacero obchodov, topánok s mäkkou ohybnou podrážkou nebolo veľa, ale dali sa nájsť. Pre mňa bolo veľmi dôležité, aby som môjmu synovi topánku vyskúšala, pretože nie každá mu prešla ľahko cez klenbu.
Ako vybrať správnu veľkosť? Vybrala som z topánky vložku, postavila som na ňu syna a videla som, či má aj priestor na pršteky a či bude mať ešte aj minimálne 1cm navyše. V niektorých obchodoch vám dokonca premerajú nohu dieťaťu, no ale každý strih je iný… treba skúšať.
Moja púť za správnymi topánkami sa skončila úspešne, sú dokonca aj pekné. Syn v nich vie aj utekať, staviať sa na špičky, skákať, a to má len 12 mesiacov. Ak som si predstavila niektoré barefoot topánky z internetu, tak tú hrôzu som svojmu dieťaťu na nohu dať naozaj nechcela, aj keď sa nájdu aj veľmi pekné modely. Mám pocit, že niektorí výrobcovia si zamenili anglické slovíčka a vyrábajú topánočky nie barefoot = bosá noha, ale bearfoot = čo je medvedia noha, a naozaj robia veľké robustné topánky ako pre medvedie laby J.
Kto chce to najlepšie pre nohy svojho dieťaťa, nech ho nechá chvíľku pobehať vonku po trávičke na lúke, alebo u babky po dvore aj po kamienkoch a hline a rôznom nerovnom povrchu (samozrejme pod dozorom). Takto sa zapoja všetky svaly na chodidle a vyformuje sa krásne klenba.
Prajem veľa šťastia pri výbere topánočiek pre vaše deti. Snažte sa splniť pár kritérií, o ktorých som písala, ak niektoré nie je splnené, tak sa nestresujte, my sme nosili tvrdé topánky s klenbou a sme tu 🙂
S láskou,
Kristína