Psychické dôsledky neplodnosti

mar 24, 2015 | Emócie

Smršť emócií, ktoré so sebou prináša neplodnosť, môže byť ohromujúca. Ľútosť, smútok, depresia, strach, úzkosť, panika, podráždenosť, nervozita, zlosť, zúrivosť, hanba, pokorenie, sklamanie, znechutenie, neistota a osamelosť sú len niektoré zo širokej škály. Každý z nás bojuje so svojimi „démonmi“, niekto úspešne, niekto zase menej. Ak sa negatívne emócie hromadia a neriešime ich, môžu rerásť do chorobných prejavov. Prirovnala by som to k sopke – navonok nič nenasvedčuje tomu, že pod povrchom vzrastá intenzívny tlak, ktorý raz bez varovania vybuchne. Skúsme si rozobrať aspoň tie základné:

• Smútok z nenaplneného materstva a túžby po dieťati je obrovský. Ak trvá dlhodobo, môže prerásť až do depresie. Depresia alebo depka ako sa hovorovo nazýva nie je len bežný smútok z nenaplnenia svojich túžob. Je to chorobný stav, ktorý treba liečiť. Ide o dlhodobý pocit nezáujmu o všetko okolo vás, nadmernú únavu, neschopnosť riešiť každodenné záležitosti alebo len s veľkými problémami, neschopnosť tešiť sa z niečoho. Prežívate silnú vnútornú bolesť, ktorá vás rozožiera ako kyselina a nejde utíšíť. Fixujete sa len na jedinú oblasť, ktorá vás zaujíma, a tou sú myšlienky na dieťa a snaha o ich naplnenie. Ak pociťujete až neprimeraný smútok, prosím vás, vyhľadajte odbornú pomoc. Nebojujte s tým sama, depresia nepominie splnením túžby ako sa mnohé domnievajú. Je to chemická nerovnováha v mozgu. Odborník vás môže správne naviesť, ukázať vám iný pohľad, pomôcť vám odcykliť sa z celého tohto kolotoča. Najväčším rizikom pri neliečenej depresii je samovražda. Navyše, pri zlom psychickom stave sa zhoršuje aj telesné zdravie a vám predsa ide o počatie. To pri nefungujúcom zdraví proste nepríde.

• Veľmi často sa k depresii pridružuje sociálna izolácia. Prestanete sa stýkať s okolím, pálite za sebou mosty, uťahujete sa do seba. Máte pocit, že svojmu okoliu už nemáte čo ponúknuť a vlastne sa vám ani nechce. Chcete byť sama so svojím smútkom a bolesťou. Trpíte a nazdávate sa, že vás nikto nechápe. Všetko vám pripadá márne. Prirodzene, izolácia ide ruka v ruke s osamelosťou a ľútosťou.

• Snáď najčastejšou emóciou, ktorú pri boji s neplodnosťou musíte spracúvať, je hnev. Či už sa jedná o nervozitu, zlosť, podráždenosť alebo až nekontrolovateľnú zúrivosť, je to prirodzené. Máte pocit, že na dieťa máte nárok. Veď predsa ho má každý okrem vás! Dokonca aj tí, čo ho nechceli. A čo vy? Je to také nepravodlivé a vy sa cítite taká zúfalá a nahnevaná na celý systém, ľudí, ktorí sú uz šťastnými rodičmi aj tých, ktorí sa vás každú chvíľu vypytujú, kedy už budete aj vy. Vybúrte sa, nie je dobré dusiť to v sebe, ale neutvrdzujte sa v hneve, nezotrvávajte v ňom. Zraňujete len samu seba a oddiaľujete si cestu k dieťaťu. Choďte do prírody, nájdite si odľahlé miesto, kde sa vykričíte z plných síl, boxujte do madraca. Je jedno, čo spravíte, hlavne to zo seba dostaňte.

• Veľmi častým a prirodzeným je aj strach. Otázky ako: „Čo ak sa nám to nikdy nepodarí?“, „A čo ak liečba nezaberie?“ „Čo ak už nikdy nebudem šťastná?“ a mnohé ďalšie obavy sú najčastejšími otázkami, aké si neplodní ľudia kladú. Každý z nás v rôznej miere občas prežíva úzkosť či strach. Sú to pocity, ktoré ľudia potrebujú na to, aby ich nabádali k opatrnosti. Problémom začína byť úzkosť, ktorá je nefunkčná, ktorá nechráni, ale bráni v bežných činnostiach. Taká, ktorá znižuje kvalitu nášho života. Prejavuje sa napätím a nervozitou, nadmernými obavami, nadmerným potením, búšením srdca, trasom a chvením, nevoľnosťou a celkovou slabosťou, pocitmi závratu a nekľudu, pocitmi, že sa všetko na vás valí, neschopnosťou sa sústrediť. Na ilustráciu by som spomenula príklad, ktorý asi bežne zažívate. Čím dlhšie chodíte po lekároch a dozvedáte sa nie veľmi priaznivé výsledky, tým viac sa obávate. Niekedy už aj pár dní pred návštevou lekára ste nepokojná, roztrasená, plačlivá. Cestou k lekárovi alebo pri čakaní na výsledky máte pocit, že skolabujete, svoje srdce počujete biť až v hlave.

• Hanba, pokorenie – Ženy s diagnózou neplodnosti sa môžu cítiť menej ženskými, zatiaľ čo muži môžu mať pocit, že ich to robí menej mužnými. V ich očiach sa môžu cítiť menejcenní, chorí, nekompletní.

Ak chcete vedome popracovať na svojom prežívaní, identifikujte skutočnosti, ktoré vás najviac stresujú a snažte sa ich minimalizovať. Pokúste sa pretransformovať stres, ktorý zažívate na užitočný zdroj energie – napr. keď pociťujete nadmerné emócie, stres, pretavte to do niečoho užitočného – pustite sa do upratovania, choďte si zabehať, urobte nejaký dobrý skutok. Vyvarujte sa však boju so všetkými stresormi naraz alebo naopak, útekom pred nimi.

Na mierne emocionálne problémy je vynikajúci pobyt na čerstvom vzduchu, pravidelný pohyb, aspoň chvíľka počas dňa, ktorú si vyhradíte sama pre seba a vedome vytlačíte myšlienky na dieťa, relaxácia, dýchanie do brucha, smiech, robenie si radosti. Napomôcť môžu aj rôzne bylinky a alternatívne metódy. Technikám, ako tieto problémy odstrániť alebo aspoň minimalizovať sa ešte budeme venovať.

Ak však zistíte, že vaše pocity presiahli únosnú mieru a stali sa chorobnými, ste stále smutná alebo prehnane úzkostlivá, nespite dobre alebo ťažko zaspávate, cítite sa úplne izolovaná, alebo vás napadajú myšlienky na smrť a umieranie, je dôležité, aby ste sa poradila so svojím lekárom o svojich pocitoch. Riaďte sa heslom, že to, čo vás už obťažuje a rapídne zhoršuje váš život patrí do rúk odborníkom.

Etiketa neplodnosti II. časť – 3 rady, ktoré vám pomôžu komunikovať s párom, ktorému sa nedarí počať dieťa.

mar 4, 2015 | Emócie

Tomu, čomu sa máte vyhnúť, sme sa už venovali. Čo však povedať páru, ktorému sa nedarí dlhšiu dobu počať dieťa, aby ste ich povzbudili?

1. Dajte im vedieť, že vám na nich záleží.

Najlepšia vec, ktorú pre nich môžete urobiť, je dať im vedieť, že vám na nich záleží a kedykoľvek sa na vás môžu obrátiť. Ľudia bojujúci s neplodnosťou sa často cítia veľmi osamelí, nepochopení, iní, ako keby odčlenení od všetkých „normálnych“ ľudí. Pošlite im povzbudzujúcu sms-ku, mail. Ponúknite im svoje rameno na vyplakanie, či podržanie. Vezmite ich von. Ak sú veriaci, dajte im vedieť, že sa za nich modlíte. Ponúknite im rovnakú podporu, akú by ste poskytli niekomu, kto stratil milovaného človeka. S vedomím, že sa na vás môžu spoľahnúť, im to uľahčujete a dávate na známosť, že v tom probléme ste s nimi.

2. Doprajte im súkromie a slobodnú vôľu.

Ak nechcú rozprávať o svojom probléme, nenúťte ich. Chápem, zvlášť, keď ste blízka osoba, že vás to trápi. Ale tým len prehlbujete ich uzatvorenie sa do seba. Väčšina ľudí nepocíťujúc tlak sa rozrozpráva sama. Získajte si ich dôveru, možno budete prekvapení.

3. Podporte ich v každom kroku, každej liečbe, aj v jej ukončení.

Neznechucujte a nezarmucujte ich svojimi pochybnosťami, stojte pri nich. Nie nadšenými ováciami pri každej novej liečbe. To tu už bolo a po čase môžu reagovať naozaj podráždene, pretože sa boja ďalšieho sklamania. Mám na mysli skôr tiché vyjadrenie svojej podpory, vypočutie si každého ich zámeru a vyjadrenie súhlasu so všetkým, čo podstupujú. Ak však dôjde k rozhodnutiu ukončiť liečbu, pretože už sú z toho všetkého unavení a zúfalí, podporte ich. V určitom bode väčšinou ľudia pochopia, že stratili život a samých seba a končia. Je to veľmi bolestivé rozhodnutie a prináša ešte viac smútku. Vtedy len buďte naporúdzi, keď vás budú potrebovať. Nedávajte im nové návrhy ako adopciu. Myslím, že neexistuje človek, ktorý o tejto možnosti nevie. Nechajte to na nich a len to prijmite, také, ako vám to predostrú. Potom, čo sa rozhodli zastaviť tento kolotoč, uzatvorili túto kapitolu svojho života. Nepokúšajte sa násilne otvoriť ju znova, možno raz sa pre nejaké riešenie rozhodnú, ale vašou úlohou stále je stáť pri nich a podporovať ich.