okt 20, 2015 | Rodina
V novembri sa otvára v oboch pobočkách Haligandy (www.haliganda) nový kurz pre mamy po materskej dovolenke a pre nezamestnaných, ktorí si hľadajú prácu.
V spolupráci s personálnou agentúrou Grafton ponúkame trojtýždňový večerný kurz zahŕňajúci konkrétne postupy a rady pri vyhľadávaní práce, rady týkajúce sa pracovného práva, prípravy na pohovor až po reálny nácvik pohovoru. Záujemcovia sa dozvedia aj rady a informácie, ktoré nenájdu v “lifesylových” článkoch na nete.
Kurz sa začne po naplnení skupiny (7-10 záujemcov). Hlásiť sa možno ihneď na mc@haliganda.sk alebo telefonicky na čísle 0904655225.
Obsah kurzu:
- Príprava na nové pracovné zaradenie – kedy začať s prípravou a čo môžme pre seba urobiť, ako napísať kvalitný životopis, ako sa pripraviť na pohovor
- Prezentácia a prezentačné zručnosti – ako pripraviť prezentáciu v Power pointe, základné zásady a princípy na prípravu vlastnej prezentácie
- Pracovné právo – možnosti finančnej podpory zo strany štátu počas evidencie na Úrade práce, výpoveď zo strany zamestnávateľa, odstupné a pod., možnosti pracovného pomeru po RD z pohľadu Zákonníka práce
- Zlaďovanie pracovného a rodinného života (work/life balance).
- Ako zaujať pracovný trh – prednáška + simulované pohovory (nácvik reálneho pracovného pohovoru) v spolupráci s personálnou agentúrou Grafton.
DĹŽKA KURZU: 3 stretnutia,
ČASOVÁ DOTÁCIA: 1 x týždenne/120 minút ,
SKUPINA: 7-10 záujemcov, CENA: 15€/osoba,
ROZVRH KVP – pondelky 17.00-19.00,
ROZVRH JAZERO :utorky 17.00-19.00
V prípade záujmu, je nutné sa nahlásiť vopred. Hlásiť sa možno ihneď na mc@haliganda.sk alebo telefonicky na čísle 0904655225.
LEKTORI
- Mgr. Zuzana Rigdová, BSBA, absolventka Manažmentu ľudských zdrojov, pôsobila v 2 medzinárodných IT spoločnostiach na HR oddelení ako HR Specialist, kde pokrývala rôzne HR oblasti: recruitment, personalistiku a rozvoj a vzdelávanie zamestnancov. V najbližších mesiacoch sa po RD vracia späť na HR, ktoré je jej srdcovou záležitosťou:).
- Ing. Anna Ričányová, Grafton recruitment – Branch Manager – Košice
Grafton je popredný poskytovateľ riešení v oblasti náboru zamestnancov, riadenia talentov a ľudských zdrojov s viac ako 30-ročnými skúsenosťami, je jednou z najväčších nezávislých spoločností v Európe s 30 pobočkami v 7 krajinách.
okt 5, 2015 | Rodina
Tak to prišlo. Vyprevadila som najmenšiu do škôlky a doma nastalo ticho. Obzerám sa za seba, bilancujem, spomínam.
Čakala som prvé dieťatko, všetko bolo nové, s radosťou som sledovala svoje rastúce bruško. Ten pocit, keď sa mi narodil prvý syn, nezabudnem nikdy. Stala som sa Mamou. Získala som ten najdôležitejší titul. Spolu s ním som sa učila, čo to znamená. Prvé zúbky, prvé krôčky, slová, kočíky.
Prešlo 9 mesiacov a tehotenský test opäť pozitívny. Vedela som už, do čoho idem, napriek tomu ma to zaskočilo. Druhorodený prišiel ako tajfún a obrátil nám svet hore nohami. Pretože mať 2 deti je úplne iné kafe. Začal boj samej zo sebou, spoznávania svojich hraníc. Dlhodobé nevyspaté noci, nepretržité dojčenie, vzdor detí, únava. Dennodenné kráčania, padanie a vstávanie, vyčerpanie. Tak si pamätám na prvý rok bytia dvojmamy.
Obdobie prešlo a test opäť pozitívny:). Veľa vecí som už zvládla a nebála sa. Tak sa nám narodila treťorodená. Dievčatko po dvoch chlapcoch prinieslo niečo úplne iné, nový rozmer. Radosť a krásu.
Aj tá už je v škôlke a mne začala úplne iná životná etapa. Už nesledujem akcie na plienky, detské kútiky v obchodných centrách prehliadam, materské centrá nenavštevujem. Pomaly, ale isto sa stávam pracujúcou mamou, prichádzajú nové výzvy.
Mám za sebou 6 a pol roka doma s deťmi na plný úväzok, 5 rokov dojčenia, je za mnou dokopy 2 a pol roka tehotenstva. Plienky, dupačky, vajíčka do auta nahradil písací stôl pre prváka, dospelé postele. Tašku na kočík vystriedala dámska kabelka. Pohodlné tenisky na ihriská som zamenila za kožené poltopánky. Zrazu nakupujem bez urovnávania sporov, v kaviarni si pokojne vypijem kávičku, v autobuse nestojím v priestore pre kočíky.
Som o poznanie iná. Deti dali môjmu životu to pravé svetlo, tú pravú hĺbku. Nateraz sa teším do práce, ale možno si to ešte raz zopakujem:). Sledovať zázrak menom Život.
júl 29, 2015 | Rodina
Začnem asi tým, že poviem: „Milujem vlhčené utierky.“ Popri dieťati na materskej je to najrýchlejšia a najdostupnejšia pomoc pri rýchlom uprataní domácnosti. Hovorím o detských utierkach neparfumovaných a takých, čo nemajú nejaké nechtíkové, kamilkové alebo aloe vera prísady. Je to lepšie aj pre detský zadoček, ale aj pre nábytok :D.
Využitie:
- Samozrejme na detský zadoček, pusinku a ruky, hlavne vonku = super rýchla pomoc.
- Utieranie prachu – nábytok, parapety, okenné rámy, …
- Topánky – manžel ide do práce, zbadá svoje topánky a nestíha…, tak schmatne vlhčenú utierku a topánky ako nové.
- Nemôžete sa pozerať na neustály prach v aute na palubnej doske? Použite vlhčené utierky a máte čisté autíčko za minútku.
- Vešanie prádla. Asi to poznáte, že tyčky na balkóne pred vešaním prádla občas potrebujú od prachu utrieť. Ja zoberiem vlhčenú utierku, čierny prach ostáva na utierke a ja môžem vešať spokojne moje krásne vypraté prádlo.
- Ako mamička na materskej najčastejšie nosím namiesto kabelky ozrutnú detskú tašku. Ak si idem vyraziť do mesta s manželom, hádajte s čím utriem od prachu moju kabelku
- Super pomôcka v kúpeľni: WC, umývadlo, práčka, okraje vane. Iba nastriekam dezinfekčný prostriedok, utriem utierkou, osprchujem, potom po prípade zase pretriem utierkou od vody a všetko je super čisté.
- Vstavaná skriňa. Bála som sa tú drevotriesku niečím umývať, aby som nepoškodila povrch – ak to raz za čas utriem – tak len vlhčenou utierkou z vonku alebo aj poličky vo vnútri.
- V kuchyni, ak narýchlo spadne na plávajúcu podlahu nejaká detská kašička a nemôžete ísť pre mop, lebo kým prídete, vaše dieťa sa na zemi s kašičkou pohrá, preto opäť šup vlhčená utierka a je čisto.
- Kuchyňa: rýchlo utriem opackanú chladničku, myčku riadu a nezabudnem ani na kuchynský stôl a pracovnú dosku.
Nechcem, aby môj článok vyznel ako reklama na detské vlhčené utierky, no ja som objavila ich čaro a neviem bez nich žiť :D. Lepšie povedané, moja domácnosť vyzerá popri dieťati relatívne čisto. Samozrejme, raz za čas je potrebný generálny poriadok.
Kto má aj iné typy sem s nimi 🙂
Kristina
jún 11, 2015 | Rodina
Minule som bola plávať. Zbožňujem plávanie. Tak nádherne sa pri ňom odreagujem a oddýchnem si. V bazéne nebolo veľa ľudí. Vystihla som správny čas a to ma veľmi potešilo, pretože deň predtým bol zaplnený na prasknutie. Teraz plávali okolo mňa ešte štyria ľudia a to mi plne vyhovovalo. Urobila som zopár dĺžok a zastala na jednej strane, aby som si oddýchla. Práve prichádzala žena asi v strednom veku aj s chlapcom. Mohol mať okolo 12 – 13 rokov, ale pri pohľade do jeho očí by som mu tipovala aspoň sto, taký mal smutný a ubitý pohľad. Pohyboval sa pomaly, akoby s námahou a mňa, keďže nie som dobrý plavec, trochu sebecky napadlo, že dúfam, že ma nebude blokovať. Všimla som si ich už deň predtým. Vošli do bazéna a žene, ktorá bola chlapcovou matkou, trvalo dlhý čas, aby ho prehovorila a začal plávať. Nakoniec sa jej to však podarilo…odrazil sa, urobil zopár chaotických temp a zastal. Jeho mama sa vybrala za ním, ale očividne ani jej nešlo plávanie najlepšie, keďže len s námahou doplávala k nemu. Opäť mu začala dohovárať a prosiť ho, aby sa ešte pokúsil, aby to nevzdával. On sa však na ňu oboril, že už nevládze. Jeho mama, očividne obdarená Božskou trpezlivosťou, sa mu naďalej prihovárala milým hlasom a vysvetľovala, že chápe, že to má ťažké, ale nech sa aspoň pokúsi. On, s útrpným výrazom na tvári len prikývol a začal plávať. Situácia sa opakovala. Preplával krátku vzdialenosť, za ním jeho mama, ktorá ho povzbudzovala a dodávala mu odvahu. Bolo mi ich obom veľmi ľúto a až vtedy som začala tušiť, že mal zrejme nejaký ťažký úraz, ktorý mu znemožňoval úplnú hybnosť.
Na druhý deň opäť ten istý scenár…Dojímala ma matkina starostlivosť. Hoci sama nevládala, plávala spolu s ním. Hoci po nej kričal, odpovedala mu vždy milo a s láskou. Každučký deň si našla čas, aby sa mu venovala. Keď sa zlepšil a preplával dlhšiu vzdialenosť, jej radosť nemala konca kraja a tešila sa tak, že svojím entuziazmom nakazila aj jeho.
Nechápala som to. Ako môže mať takú trpezlivosť, keď na ňu neustále kričí? Keď sa k nej tak nepekne správa? Až teraz, keď už som sama vo veku, že by som mohla byť matkou som pochopila ten dar – dar materstva…
Bolo asi desať minút pred koncom, a tak som si zaplávala posledné dĺžky a pomaly sa blížila ku schodíkom. Trošku ďalej od nich postávali aj tí dvaja. Žena niečo ticho vysvetľovala svojmu synovi, ktorému na perách pohrávala jemný úsmev. Keď som prechádzala okolo, zdvihla oči. Nebolo mi treba viac vysvetlenia, jej oči hovorili za všetko. Boli plné nehy. Nehy, ktorá vyžarovala niekoľkogeneračnú lásku. Tú ženu prežiarila natoľko, že ju preniesla aj na svojho syna a keď som sa ešte raz na nich otočila, videla som, ako vychádzajú z bazéna….Situácia sa otočila. Chlapec pomáhala mame zo schodíkov a pomaly ruka v ruke sa vybrali preč.
Martina
apr 19, 2015 | Rodina
Capačky, papučky, protišmykové ponožky, barefoot, s klenbou, alebo bez klenby, na šnúrky, alebo suchý zips, … ???
Dnešná doba ponúka veľký výber topánočiek, pre úplne najmenšie detičky, ktoré sa ešte len učia chodiť. Strašiakom dnešnej doby je to, že ak má dieťa zlé topánočky, tak ho to poznačí na celý život… No hlavne sa nestresujme a neberme všetko až tak vážne, len urobme, čo je v našich silách. Je úplná pravda, že topánky vplývajú na našu stavbu tela, našu chrbticu, komfort chôdze. Treba si uvedomiť hlavne to, že každá mamička urobí podľa jej uváženia maximum, no zase nemusíme mať z toho nočné mory.
Všade sa dočítate, že najideálnejšia je chôdza naboso. Už v praveku nemali ľudia topánky. Je to síce pravda, no ich chodidlo išlo po skalách, hline, tráve, po rôznom teréne a my máme doma super rovné a tvrdé podlahy. Čiže návrat k bosej chôdzi je síce super, no úplne pračloveka imitovať nevieme 🙂
Dieťa, ktoré začína chodiť.
Moje dieťa keď začínalo chodiť, chodilo v protišmykových ponožkách, kožených capačkách a kúpila som mu na odporúčanie kamarátok aj papučky s pevnou podrážkou a spevnenou pätou a s členkom na šnúrky. Z ortopedického hľadiska, keď sa dieťa učí chodiť, je dobré mu spevniť pätu a členok, aby pekne rovno dávalo nôžku a nekrivilo v členku. Za tú pevnú podrážku by ma niektoré mamičky veľvyslankyne bare foot ukrižovali, no ja som môjmu na 2 hodinky denne dávala pevné topánočky a videla som, že začal oveľa krajšie a stabilnejšie chodiť. Podľa mňa, ak som mu to takto všetko striedala a nešla iba jedným smerom, myslím, že nemusím mať žiadne výčitky 🙂
S klenbou alebo bez nej?
Od mojej mamky viem, že niekedy sa deťom dávali topánky len s klenbou. Potom neskôr nám detské lekárky pozerali, kto má a kto nemá ploché nohy. Nedávno som čítala, dáva mi zmysel, že ak by sme nosili topánky stále s klenbou, tak noha zlenivie a klenba sa nevytvorí sama. Čiže dnešný trend je: NEnosiť topánky s klenbou, iba ak lekár zistí, že je to nutné.
Najdôležitejšie pravidlá pri výbere topánok (platia nie len pre deti, ale aj dospelých), aby netrpela noha a následne ani chrbtica:
- Topánka nás nemá tlačiť a máme mať v nej priestor na hýbanie prstami aspoň + 0,5 až 1 cm
- Podrážka má byť mäkká, ohybná do každej strany, aby sa čo najviac prispôsobovala našej nohe pri chôdzi
- Nemala by mať klenbu
- Topánka by sa smerom k prstom mala rozširovať a nie zužovať ako lodičky, ani naša stopa v piesku sa smerom od päty nezužuje
- Samozrejme kožená, alebo zo vzdušného materiálu
- Pri kúpe: Ak sa dá vybrať stielka, postavme na ňu dieťa, nemala by byť užšia, ako samotná nožička, samozrejme ani kratšia 🙂
- Topánka nemá byť ťažká
- Ak si ju obujeme, máme sa cítiť pohodlne. Ak nám dieťa nepovie, ako sa cíti, treba si ho všímať, či nechodí čudne. Môj, ak som mu niektoré pri skúšaní obula, nechcel v nich urobiť ani jeden krok, nepozrel sa na mňa, šiel sa rozplakať. To bol signál, že mu v nich asi nie je dobre.
- Topánka, ak sa položí na podlahu, nemá sa vpredu špička vykláňať dohora. Topánka má byť celou plochou rovno na zemi.
- Radšej suchý zips, ako šnúrky. Je to na každom rodičovi, ak má cit v rukách a neutiahne šnúrkami topánku tak, aby noha nebola odkrvená, tak sú aj šnúrky vporiadku. Toto by som nepovažovala za najdôležitejšie kritérium.
Dnešná doba priniesla termín ,,Barefoot“.
Pre vyvíjajúcu sa nôžku je veľmi potrebná flexibilná, tenká podrážka, vďaka ktorej cíti rôzne povrchy, vyvíja sa, simuluje a „posilňuje“ všetky potrebné svaly. To v topánkach s tvrdou nepoddajnou podrážkou nie je možné. Rovnako dôležitá je však aj šírka, ktorá hrá prím v správnom vývine, prsty vpredu nemajú byť stlačené. Nízka váha a rovná podrážka bez opätku.
Slovo barefoot pochádza z angličtiny a v preklade znamená „bosý“ alebo „naboso“. Odtiaľ pomenovanie „barefoot“, od ktorého vznikol slovenský preklad – bosé nôžky. Jedná sa o topánky verne napodobňujúce pocit chôdze, či behu naboso, ktoré sú pre človeka najprirodzenejšie. Sú navrhnuté tak, aby poskytovali dokonalý kontakt s terénom a maximálne prirodzený pohyb.
V dnešnej dobe je množstvo obchodov s topánkami aj na internete. No na moje prekvapenie, pri výbere topánok pre môjho syna som našla v obchode na ,,D“, nemecké topánočky, ktoré sa volali dokonca Beren schuhe, boli drahšie, no spĺňali všetky moje požiadavky. Prešla som viacero obchodov, topánok s mäkkou ohybnou podrážkou nebolo veľa, ale dali sa nájsť. Pre mňa bolo veľmi dôležité, aby som môjmu synovi topánku vyskúšala, pretože nie každá mu prešla ľahko cez klenbu.
Ako vybrať správnu veľkosť? Vybrala som z topánky vložku, postavila som na ňu syna a videla som, či má aj priestor na pršteky a či bude mať ešte aj minimálne 1cm navyše. V niektorých obchodoch vám dokonca premerajú nohu dieťaťu, no ale každý strih je iný… treba skúšať.
Moja púť za správnymi topánkami sa skončila úspešne, sú dokonca aj pekné. Syn v nich vie aj utekať, staviať sa na špičky, skákať, a to má len 12 mesiacov. Ak som si predstavila niektoré barefoot topánky z internetu, tak tú hrôzu som svojmu dieťaťu na nohu dať naozaj nechcela, aj keď sa nájdu aj veľmi pekné modely. Mám pocit, že niektorí výrobcovia si zamenili anglické slovíčka a vyrábajú topánočky nie barefoot = bosá noha, ale bearfoot = čo je medvedia noha, a naozaj robia veľké robustné topánky ako pre medvedie laby J.
Kto chce to najlepšie pre nohy svojho dieťaťa, nech ho nechá chvíľku pobehať vonku po trávičke na lúke, alebo u babky po dvore aj po kamienkoch a hline a rôznom nerovnom povrchu (samozrejme pod dozorom). Takto sa zapoja všetky svaly na chodidle a vyformuje sa krásne klenba.
Prajem veľa šťastia pri výbere topánočiek pre vaše deti. Snažte sa splniť pár kritérií, o ktorých som písala, ak niektoré nie je splnené, tak sa nestresujte, my sme nosili tvrdé topánky s klenbou a sme tu 🙂
S láskou,
Kristína
