Tak to prišlo. Vyprevadila som najmenšiu do škôlky a doma nastalo ticho. Obzerám sa za seba, bilancujem, spomínam.
Čakala som prvé dieťatko, všetko bolo nové, s radosťou som sledovala svoje rastúce bruško. Ten pocit, keď sa mi narodil prvý syn, nezabudnem nikdy. Stala som sa Mamou. Získala som ten najdôležitejší titul. Spolu s ním som sa učila, čo to znamená. Prvé zúbky, prvé krôčky, slová, kočíky.
Prešlo 9 mesiacov a tehotenský test opäť pozitívny. Vedela som už, do čoho idem, napriek tomu ma to zaskočilo. Druhorodený prišiel ako tajfún a obrátil nám svet hore nohami. Pretože mať 2 deti je úplne iné kafe. Začal boj samej zo sebou, spoznávania svojich hraníc. Dlhodobé nevyspaté noci, nepretržité dojčenie, vzdor detí, únava. Dennodenné kráčania, padanie a vstávanie, vyčerpanie. Tak si pamätám na prvý rok bytia dvojmamy.
Obdobie prešlo a test opäť pozitívny:). Veľa vecí som už zvládla a nebála sa. Tak sa nám narodila treťorodená. Dievčatko po dvoch chlapcoch prinieslo niečo úplne iné, nový rozmer. Radosť a krásu.
Aj tá už je v škôlke a mne začala úplne iná životná etapa. Už nesledujem akcie na plienky, detské kútiky v obchodných centrách prehliadam, materské centrá nenavštevujem. Pomaly, ale isto sa stávam pracujúcou mamou, prichádzajú nové výzvy.
Mám za sebou 6 a pol roka doma s deťmi na plný úväzok, 5 rokov dojčenia, je za mnou dokopy 2 a pol roka tehotenstva. Plienky, dupačky, vajíčka do auta nahradil písací stôl pre prváka, dospelé postele. Tašku na kočík vystriedala dámska kabelka. Pohodlné tenisky na ihriská som zamenila za kožené poltopánky. Zrazu nakupujem bez urovnávania sporov, v kaviarni si pokojne vypijem kávičku, v autobuse nestojím v priestore pre kočíky.
Som o poznanie iná. Deti dali môjmu životu to pravé svetlo, tú pravú hĺbku. Nateraz sa teším do práce, ale možno si to ešte raz zopakujem:). Sledovať zázrak menom Život.