Psychológovia špecializujúci sa na neplodnosť uvádzajú, že táto diagnóza môže viesť k depresii, úzkosti a mnohým ďalším psychickým problémom. Môže vyvolávať pocity hanby a zlyhania pri nenaplnení tradičných očakávaní a prispievať k deformácii vzťahov. Vnímanie a prežívanie neschopnosti mať dieťa je rozdielne u mužov i u žien a vyplýva z ich funkcií. Z hľadiska sociálnych úloh, muž sa chápe ako pán domácnosti a živiteľ rodiny. Je ten, kto väčšinou viac zarába a pasuje sa do roly silnejšieho partnera. Žene sa zase pripisuje úloha opatrovateľky a starostlivosť o domácnosť. Nazýva sa slabšie pohlavie, ale naozaj ním aj je?
Ženský pohľad
Žena sa už od malička pripravuje na rolu matky. Tlačí detský kočiarik, pestuje v náručí bábiku, varí na detských riadikoch. Je biologicky uspôsobená darovať život. Väčšinou aj prvý podnet na snahu o dieťa prichádza od žien. Ak sa však dlhšiu dobu nedarí, je to práve ona, ktorá sa znepokojuje a plače mesiac čo mesiac. Tým, že má svoj cyklus, zraňuje ju to ešte viac. Úzkosť a precitlivenosť pramení z jej úporného úsilia. Pravidelne si meria bazálnu teplotu, sleduje plodné a neplodné znaky a v čase ovulácie vyžaduje od partnera pohlavný styk. Každý mesiac čaká na menštruáciu, a ak ju dostane, jej sklamanie sa ďalej prehlbuje. Po oboznámení sa s diagnózou neplodnosti sa často cíti úzkostlivá a smutná. Keďže materstvo má hlboko zakorenené v sebe, zvykne upadnúť do beznádeje. Začne sa podceňovať a obviňovať. Často sa pre ňu snaha otehotnieť stáva obsesiou, je ochotná obetovať všetko.
Mužský pohľad
Muž sa ako dieťa hrá na vojakov, je ochranca svojej mamičky a namiesto emócií využíva skôr silu. Chce sa stať otcom, ale ak je sám, nepociťuje potrebu mať dieťa. Pokiaľ nezačne partnerka o dieťati hovoriť, žije si svoj život a nemá na to ani pomyslenie. Pri snahe otehotnieť prenecháva iniciatívu svojej polovičke, ktorá si to starostlivo monitoruje. Ak sa nedarí dlhší čas, väčšinou nechápe jej zúfalé výbuchy. Tak ako ku všetkému, aj v tomto prípade pristupuje k celej záležitosti prudko pragmaticky, a síce, pokiaľ mi to lekár nepotvrdí, nemám problém. Problém však nastáva, ak mu to lekár naozaj potvrdí. V tom momente jeho pocit mužnosti prudko klesá a muž sa začne obviňovať, cíti sa absolútne neschopný. Trápi ho, že svojej milovanej nemôže dať to, po čom tak túži. Je mu to trápne a prežíva pocit hanby. Trápi sa, je smutný, najviac ho však mrzí a bolí, keď vidí trpieť svoju manželku. Navonok však stres často neprejavuje v snahe byť vo vzťahu emocionálnou stabilitou. Žena tak môže nadobudnúť dojem, že menej prežíva ich spoločný problém alebo mu na tom tak nezáleží.
Tak ako pri každom probléme v partnerskom živote, ani tu sa nevyhnete nezhodám. Tým, že muž nedáva svoje emócie dostatočne najavo, môže to byť chápané ako nedostatočný záujem. Muža, naopak, prekvapujú silné ženine emócie. Želaním oboch je, aby ich reakcie boli rovnaké, čo sa však nikdy nepodarí a je len na nich, aby časom prešli ku konsenzusu svojou otvorenosťou a citlivosťou na partnera.
