Za normálnych okolností náš organizmus funguje tak, ako má a produkuje dostatok potrebných hormónov.
Ak sa však dostaneme do stresu, prepneme sa do stavu „boja o prežitie“ a namiesto toho, aby telo tvorilo všetky potrebné hormóny, orientuje sa skôr na výrobu zápalových látok, kortizol, IL1, IL6 a TNF-alfa…
Tie majú najvyššiu prioritu a všetky ostatné idú stranou, už sa na nich nedostáva. Spôsobujú, že sa telo nabudí a je schopné bojovať. Organizmus si stresovú situáciu vyhodnotí ako rizikovú a nevhodnú na odovzdávanie genetických informácií a ani mu nenapadne sa v tej chvíli rozmnožovať, nieto ešte mať dobrú náladu.
Mala som obdobie, keď som bola neustále v strese. Síce som dodržiavala správnu životosprávu, zdravo sa stravovala, napriek tomu mi však moje telo vypovedalo službu, akosi nefungovalo.
Predtým sa podľa môjho cyklu dali nastaviť hodinky, začala som sa znepokojovať a vážne sa obávať.
Stres sa nabaľoval, ku problémom, ktoré som riešila sa pridali aj problémy s nefungujúcim cyklom. Dlhšiu dobu som tápala, točila sa stále dokola a až keď som zistila, že všetky moje problémy vyplývajú z psychickej nepohody a začala to riešiť, situácia sa opäť stabilizovala a moje telo sa vrátilo do normálu.
Žijeme v hektickej dobe, ktorá na nás kladie vysoké nároky. Avšak s rastúcimi nárokmi, rastie v nás aj napätie, aby sme splnili nielen svoje, ale aj cudzie očakávania, čím sa dostávame do zvýšenej psychickej záťaže.
Hladina kortizolu a iných zápalových látok v tele sa mení v závislosti od našej reakcie na stresovú situáciu. To znamená, že na to, aby sme nemali problémy s plodnosťou, depresie či úzkosti, sa musíme naučiť vysporiadať sa s nepriaznivými situáciami. Nie tak, že sa im budeme vyhýbať, ale sa naučíme im čeliť zmenou svojich reakcií na ne.
Stres pre nás predstavuje situácie, ktoré nezvládame, nemáme nad nimi žiadnu alebo len malú kontrolu.
Práve táto denno denná realita je poslaním sekcie – AKO SA VYROVNAŤ SO STRESOM V NAŠOM ŽIVOTE.
S láskou
Martina
Len Tebe…
Ani neviem, ako mám začať. Mám srdce na dlani a hrejem ho svojím dychom. Ty prichádzaš ku mne, berieš mi ruky do svojich a vtom zistíš, že ich nemám prázdne... Tvoj pohľad ma prepaľuje ako oheň prepaľuje knôt, skúma ma, zisťuje. Pomaly mi roztvoríš dlaň, ktorú som si...
Toľko detí a žiadne moje!
Je ťažké byť súčasťou každodennej konverzácie, kde mnohí vaši rovesníci s vami riešia kedy mať ďalšie dieťa, zverujú sa vám, či chcú chlapčeka alebo dievčatko, koľko ich chcú celkom, donekonečna s vami preberajú pôrod, prdíky, koliky, prvé zúbky, materské škôlky, to,...